Ako funguje biologické čistenie jazierka

03.03.2013 - koito

Pri biologickom procese dochádza k odbúravaní dusíku až do podoby voľného, plynného dusíku, čo odchádza do atmosféry. K tomu ale potrebujeme filtračný systém, ktoré umožňuje život filtračných baktérii. Čím viacej baktérií máme vo filtre, tým získame väčší výkon filtrácie. Nitrifikačné baktérie fungujú omnoho lepšie, keď sú prilepene na povrchu materiálu, ako keby voľne plávali. Preto je dôležite zvoliť si filtračný systém, ktorý má dostatok filtračného materiálu s dostačujúcou filtračnou plochu.

Ryby produkujú čpavok. Je to vedľajší produkt trávenia bielkovín. Čpavok je vo vode nestabilný a ľahko prechádza z NH3 do NH4OH formy a späť. Tento prechod ovplyvňuje pH, ktoré je dané minerálnymi prímesami vody. Vieme, že čpavok od istej koncentrácie ( viac ako 1.0mg/l) je pre ryby toxický. Preto ho musíme strážiť. Na jeho odbúravanie používame biologickú pomoc baktérií. Sú to tzv. nitrifikačné baktérie.

Prvá fáza nitrifikácie je oxidácia čpavku (NH3) na dusitany (NO2). Toto majú na starosti jedny baktérie. Najznámejší druh je tzv. NITROSOMONAS (najčastejšie Europaea). Tieto baktérie majú optimálne pH pre svoj život 7.8 až 8.0 Veľmi rýchlo sa rozmnožujú a dokážu rýchlo znásobovať svoju generáciu. V priebehu už 7dní je ich toľko, že začínajú kvalitne a efektívne odbúravať čpavok. V dobre postavených jazierkach po 2-3 týždňoch už čpavok prakticky nie je. Čpavok teda ako ryby produkujú, tak baktérie stíhajú zlikvidovať. Optimálna koncentrácia by mala byť do 0.200mg/l, najlepšie úplná nula. No tým vzniká iný problém a to, že sa nám začínajú hromadiť dusitany NO2- v jazierku. Ich nebezpečenstvo spočíva v tom, že dusitany NO2- oxidujú atóm železa v molekule krvného hemoglobínu z Fe2+ na Fe3+ čím dochádza k znefunkčneniu hemoglobínu na tzv. Methenoglobín (ochorenie hnedej krvi) kde tento nemá schopnosť robiť transport kyslíka O2 v krvi a tiež vylučovanie CO2 z krvy. Ryby teda majú nedostatočné zásobovanie kyslíkom. Ak je však dostatočné vzduchovanie vody, tak ryby prežijú aj zvýšené koncentrácie dusitanu NO2-. Optimum je udávané do 0.100mg/l. Je to hlavne preto, lebo vtedy dobre žerú a dobre rastú, lebo dokážu využívať potenciál bielkovín z krmiva.

Druhá fáza nitrifikácie je premena dusitanu NO2- na dusičnany NO3-. Toto má za úlohu druhý druh baktérií tvz. NITROBACTER (je ich viacej druhov). Ich optimálne pH pre život je 7.2 až 7.5 Práve nesúlad v oblasti pH medzi baktériami má za následok, že tieto NITROBACTER sa množia oveľa pomalšie. Bežne im trvá 7-8 až 10 týždňov na dokonalé zabehnutie jazierka. Kým koncentrácia dusitanov NO2- nezačne prirodzene klesať, je potrebná čiastočná výmena vody. Odbúravaním dusitanu NO2- ale zase dochádza ku hromadeniu dusičnanov NO3-. Ich koncentrácia by nemala prekročiť 100mg/l, optimum je do 50mg/l. O likvidáciu "požieranie" dusičnanov sa nám starajú hlavne rastliny ako lekná a pálka. Čím viac rýb, čím viac kŕmime, tým viacej bude na konci procesu dusičnanov a tým krajšie listy lekna budeme mať a tým bujnejšie rastliny ako Typha - Pálka Úzkolistá, či Širokolistá... Doteraz spomínané baktérie potrebujú extrémne množstvo kyslíka vo vode jednak pre svoj vlastný život, dýchanie a potom aj pre oxidáciu NH3 - NO2 - NO3.

V zabehnutých systémoch dochádza aj ku tzv. DENITRIFIKÁCII. T.j. rozkladu dusičnanu na kyslík a dusík, ktorý v plynnej forme z jazierka odíde. Pri nitrifikácii vzniká aj organická molekula "biomasa" Tá potom akoby kvasením prejde do formy plynu metán CH4 a následne do metanolu CH3-OH. Ak má jazierko aj štrkovú zónu, tak toto sa udeje v štrku, bez prístupu kyslíka. Tam potom žijú denitrifikačné baktérie v tzv. anaeróbnom (bez kyslíkatom) prostredí a pre svoj život využívajú energiu z rozkladu dusičnanov NO3- na dusík N2, kyslík O2 a vznikne aj plyn CO2 a alkalická skupina OH- čím sa pH navyšuje.

Pridať nový komentár